Pošahanci, alebo politický zázrak 2

Autor: Martin Fecko | 27.2.2016 o 21:18 | Karma článku: 6,43 | Prečítané:  600x

Pokračovanie jedného môjho veľkého príbehu, do ktorého som sa dostal v roku 2009. Zázraky sa dejú. A v mojom prípade to nieje len také klišé ...

       Bol to šok asi nielen pre nás , ale aj pre celú politickú scénu Slovenska , aj občanov a ja k tomu dodávam, že stal sa zázrak. Pre mňa určite! Viete, ja som už nemal byť na tomto pozemskom svete. Keď som mal okolo 6 rokov (rok 1968) mal som zápal mozgových blán a ocitol som sa v kóme. Podľa slov mojich už nebohých rodičov Jolany a Jozefa vraj 3 hodiny rozhodovali o tom či lieky , ktoré boli na ceste z Prahy do Prešova či prídu, alebo neprídu, či budem alebo nebudem žiť. Samozrejme moji rodičia robili všetko preto aby prišli, aby zachránili svoje dieťa, ako by sa zachovali každý rodičia. Nebol som v nemocnici, doma sa to všetko stalo.   


         Ja aj dnes vidím ten čierny tunel, všade dookola tma, len pred Vami v diaľke žiari žltá guľa, žlté svetlo – slnko, okolo ktorého  v smere hodinových ručičiek cirkulujú dookola otáčajú sa akoby iskričky. Letíte v tom tunely rovno vystretý ako lata, ruky rozpažené, hlava zdvihnutá a pozeráte dopredu. Letíte tam dopredu, tam chcete ísť, nič Vás nebolí. Tam vpredu pri slnku, tam je dobre, tam sa potrebujem dostať. Pri tomto lete Vám asistuje a hrá krásna muzika. Neviem Vám ju zaspievať ani napodobniť, ale keby ste mi ju pustili náhodou, tak 100% poviem že je to táto muzika! Zrazu som sa v tom lete zastavil. Áno lieky dorazili do Prešova včas a boli mi podané dedukujem. V tuneli som zrazu začal cúvať. Všetko sa vo mne vzbúrilo. Nie !!! Ja chcem ísť k slnku, tam je dobre !  Začal som rukami vo vzduchu plávať kraula. Ale nie, nedá sa, nič nepomáhalo, cúvam. Áno, Pán Boh povedal, že Martin Fecko ešte nie, ideš naspäť, máš na Zemi čo robiť, máš tam svoju úlohu ešte nedokončenú. Každý z nás čo sme tu na Zemi a dostali sme tú veľkú milosť, že tu môžeme byť, máme nejaké poslanie, niečo odrobiť. Niekto za desať, niekto za 40 či 80 rokov. Je to v Jeho rukách. Nuž tak som zrazu precitol, otvoril oči u nás v spálni na gauči a pozerám, že všetci nado mnou stojaci plačú – mamka, ocko, dedko, lekárka.  A vtedy som povedal mojej mamke Jolane : „Mami veď som spal!“ A ona mi vtedy odpovedala: „ Áno Martin si spal!“ A ja to teraz spätne v 53 roku svojho pozemského života beriem ako zázrak , lebo nie je normálne možné, aby ste nemali žiadnu politickú príslušnosť počas života, naviac boli ste potomok z kulackého rodu a k tomu ešte veriaci kresťan katolík, aby ste 12.12.2009 stretli v Prešove ( ul. Jarkova Katolícky kruh) „nejakého “ Matoviča z Trnavy a o polroka na to boli poslancom NR SR a riadili tento náš slovenský štát. Len s „Jeho „ pričinením je to reálne a to je môj príbeh vstupu do politiky. Proste jednoducho takto sa stala Jeho vôľa!

          
       Takže tú nedeľu, čo nastupovala po sobotňajších voľbách ma doma moja manželka musela obliať studenou vodou, či sa mi to len nesníva, že je to pravda. Som v parlamente a to priamo z reálneho života – z postu štátneho zamestnanca na pozemkovom úrade. Viete čo ma vtedy, ako veriace človeka napadlo prvé ?  „ Duchu svätý príď z neba a vydať ráč zo seba žiaru svetla pravého!“ Čo mám vidieť. Počuť, ako reagovať, kedy a čo hovoriť, kedy nehovoriť na tak zodpovednom poste. Bral som to a aj stále beriem tento mandát byť poslancom NR SR s veľkou pokorou, úctou a zodpovednosťou voči občanom nášho krásneho Slovenska.  


      Takže 4 obyčajní ľudia sme od 5.7.2010 začali vykonávať mandát poslancov NR SR. Ako iste viete, ale pre pripomenutie, voľby v roku 2010 vyhrala strana SMER SD na čele s Róbertom Ficom, ale nebola v stave zostaviť vládu so stranou SNS. A preto vznikla koalícia viacerých pravicových strán (SDKÚ, KDH, MOST-Híd a SaS ) a zostavila sa vláda na čele s Ivetou Radičovou. Rozdiel medzi koaličnými a opozičnými poslancami čo do počtu poslancov bol  4.  Takže na 4 hlasoch poslancov to všetko stálo. Na rôznych 4 hlasoch zo všetkého koaličného spektra, nielen „obyčajných poslancov“. My sme sa stali súčasťou klubu Sloboda a Solidarita (SaS), ktorý mal s nami spolu 22 poslancov. Stali sme sa teda súčasťou vládnej koalície a to hneď pri našom prvom vstupe do politiky ! Začali sme sa teda učiť ako to v tej veľkej politike chodí. Spolu s nami sa učili aj poslanci SaS, tiež nováčikovia. Musím korektne priznať, že z úst predsedu SaS p. Sulíka prišla nám štyrom ponuka na obsadenie ministerských postov vo vláde Ivety Radičovej.  Poďakovali sme mu za to, ale odmietli sme to. Dôvod ? No predsa nemáš žiadne skúsenosti ako sa tvoria zákony, ako funguje ministerstvo, ako výbory, proste chýbala nám prax . Tak miesto nás nastúpili na posty ministrov poslanci SaS napr. p. Galko, p. Miškov a pod.. Obyčajní poslanci sme skákali a dúfam , že aj do budúcna budeme skákať len na výšku, na ktorú máme natrénované. Samozrejme, že aj my sme mali určité programové volebné plány  čo chceme ľuďom ponúknuť na riešenie ich problémov, ktoré občania posielali Igorovi Matovičovi či už mailami alebo telefonátmi za cca 4 predchádzajúce roky. Takých zásadných bodov bolo , ak si dobre spomínam, okolo 48 ( celkovo niečo cez stovku) a chceli sme aspoň časť z nich ( úvaha bola že aspoň 50%)  presadiť do programového vyhlásenia vlády, keď sme už koaličnými poslancami. Ústami p. Sulíka nám to bolo aj prisľúbené, no nestalo sa a žiadne z našich bodov sme v programovom vyhlásení vlády nenašli. Boli sme z toho sklamaní a rozčarovaní, ale bolo nám ozrejmené, že aj ostatní koaliční partneri majú podobné body ako my a pokiaľ ich schvália a odobria, tak nájdeme tam aj čiastočné plnenie bodov nášho programu. Klub SaS v záujme udržania stability pri vládnutí tak širokej politickej koalície ( KDH, SaS, SDKÚ, Most-Híd a odnože ako OKS a Obyčajní ľudia) podpísal s nami dohodu, že pokiaľ nebudeme mať založenú vlastnú stranu alebo hnutie a aspoň časť bodov nášho programu bude schválená, tak že dobrovoľne nevystúpime z klubu SaS. 


      Takže začali sme sa zorientovávať v politickom priestore a čase na slovenskej scéne. Môžem povedať aspoň za seba, že niekedy som sa cítil ako na psychiatrii a kládol a aj kladiem si otázku, či mne haraší v mojej „bedni“ alebo niekomu inému okolo mňa. Žiaľ politická realita je krutá. Normálne veci v bežnom živote sú v politike nenormálne a naopak nenormálne v bežnom živote sú v politike normálne. 


      Hneď na začiatku sme sa samozrejme zorientávali aj v budove a priestoroch NR SR, kde čo je a ako to funguje. Jedným z prvých šokoch bolo, keď sme chodili na obed do poslaneckej jedálne a pri platení za jedlo Vám čašník nedal žiadny doklad , žiadny bloček o platbe. Mysleli sme si spočiatku, že je to len náhoda, že niečo dočasne sa pokazilo (napr. pokladňa) a nemajú nám ako dať doklad. No nie vážení !!! Ani po mesiaci sa to nezmenilo a tak sme dali podnet predsedovi parlamentu p. Sulíkovi, aby tento nepochopiteľný stav riešil. Po určitom čase sme znova sa išli najesť do poslaneckej jedálni a čakali čo bude. Obsluhujúci personál bol akýsi nervózny a pozeráme prečo . No dostali registračné  pokladne a mali ich asi prvýkrát a učili sa s nimi robiť. Dobre, zmena k dobrému transparentnému konaniu sa  udiala.  Ale pýtam sa : Za tie roky to nikomu nevadilo ? Kam išli tieto peniaze od poslancov sa tam stravujúcich ? Ako to bolo vykázavané ? Na tieto otázky odpovede nepoznáme ( aspoň my). 
Veľká frustrácia pre nás bola a aj je neúčasť poslancov v rokovacej sále počas rokovania NR SR. A tak sa skoro stále stáva, že prednášajúci hovorí do poloprázdnej rokovacej sály, čo je podľa mňa urážka prednášajúceho kolegu (-gyňu) alebo aj ministra samozrejme , že o jeho návrhu spôsobu riešenia nejakého problému nemá nikto záujem . Pokiaľ som sa ozval vo faktickej poznámke a upozornil na tento stav , bolo mi vysvetlené , že poslanci a poslankyne sú v priestoroch NR , no kade tade po kanceláriách , po miestnostiach výborov, klubov, v jedálni, v bufete, garážach a je neviem kde ešte. Vraj už je to tak dané, zabehané a nie je vôľa to meniť ! Navrhol som , aby aspoň 50 % poslancov t.j. 75 ľudí bolo v rokovacej sále, aby sme boli uznášania schopný, ak bude potrebné niečo rozhodnúť. No nenašlo to odozvu, osamelý hlas volajúceho na púšti. Nečudujem sa našim občanom, že nás musia mať plné zuby pri takejto dochádzke do práce ! Veď predsa Tí poslanci, ktorí sú v daný deň ospravedlnení, tích predsedajúci schôdze v daný deň oficiálne ospravedlní a ich prečíta. Ostatní členovia poslaneckého zboru by tam mali v rokovacej sále byť ! No nie sú v súčasnosti a pri súčasnej garnitúre ani tak skoro asi nebudú.  Samozrejme, že pred hlasovaním o 11 hod. a o 17 hod. sa to všetko v rokovacej sále objaví , akoby nič, hlasujeme v pohode a po odhlasovaní znova kade tade. Toto je ešte ťažký oriešok na jeho rozlúsknutie.


      Ďalšia liečba šokom pre nás bola napríklad aj skúsenosť , ako sa pomáha ľuďom z postu poslanca NR SR. Opýtali sme sa všetci štyria obyčajní jedného dlhoročného politika, ktorý bol aj podpredsedom NR SR ako on konkrétne pomáhal ľuďom. Dal takýto pre nás príklad: Jedna staršia pani sa mu ozvala, že potrebuje jednu operáciu podstúpiť v nejakej vojenskej nemocnici , ale je v poradí až 126. – ta. Či by sa s tým nedalo niečo robiť. Takže pán politik – poslanec zatelefonoval tam, zariadil a vraj pani vzali hneď do týždňa a bolo to vybavené. Zostali sme všetci ako obarení. Reagujeme : Pán kolega a Vy sa tým chválite, ako ste pomohli občanovi? A tých 125 ľudí pred tou pani, ktorých ona predbehla to boli kamene či kúsky dreva ? Mali by ste sa za to hanbiť a nie vystatovať !  Nedebatoval potom už viac s nami. Proste totálna katastrófa pomoci občanovi.


       A ešte jednu ukážku vzťahu poslanca NR SR a občana v priamom prenose na mojej koži v tomto období ukázané:
Ako poslanec NR SR som sa do Bratislavy nepresťahoval a chodím na týždňovky, pokiaľ je rokovanie. Takže víkendy som doma v Prešove – Nižnej Šebastovej.  Samozrejme , bral som to ako normálne, že pokiaľ nejaký náš v Prešova kolega z hocijakej strany niečo v Bratislave zabudol vziať do Prešova, tak ak som oslovený, tak mu to samozrejme vezmem a donesiem. Dostal som tiež takúto úlohu priniesť koaličnému poslancovi nejaké v obálke písomnosti do Prešova. Dobre v pondelok doobeda ( poobede už cestujem do BA) idem na ich krajskú politickú centrálu mu to odovzdať. Prídem k budove, pozriem auto má na parkovisku. Hovorím si super, raz dva to vybavím a idem po svojich veciach ďalej. Otvorím teda dvere do nejakej predkancelárie, na akýsi sekretariát, kde sedí pani za stolom. Pozdravím a pýtam sa či môžem odovzdať pánu poslancovi listiny , za 3 minúty to bude vybavené a idem preč. Ona reaguje : Ste objednaný, naplánovaný ? Odpovedám: No nie, nie som. Len na chvíľku. Odpoveď : A Vy si myslíte, že my tu máme holubník ? Lárom, fárom ? A začína listovať vo svojom kalendári a ponúka mi termíny. Naštvalo ma to a asi tušíte čo som urobil ! Legitimoval som sa cez poslanecký preukaz. Jej reakcia bola okamžitá ! Zalomila rukami a hneď : „ Pán poslanec prepáčte, ja som Vás nespoznala, hlboko sa ospravedlňujem, samozrejme je to iná vec, nech sa páči, môžete to pánu poslancovi odovzdať.“ Pozrel som sa na ňu a išiel k dverám, za ktorými sedel pán poslanec vo svojej rezidencii. Otvoril som dvere a povedal mu : „ Hanbi sa! Hanbi sa! Hanbi sa! Po tieto papiere si láskavo prídeš do Bratislavy. Dovidenia!“ A šiel som preč. U nás na Východe sa hovorí „ Zapomnul vul, že ceľacom bul!  Arogancia voči občanovi ako vyšitá . Nie páni poslanci, neberiem ! Máte slúžiť , nie panovať !

            
      Takže v takomto prostredí sme začali fungovať a oboznamovať sa s prácou v zákonodarnom zbore SR. Myslím si, že sme sa učili, Tí štyria obyčajní, dosť rýchlo a začali sme podávať aj návrhy noviel zákonov. Konkrétne, ja čo som nemal šancu ako štátny úradník na pozemkovom úrade za 20 rokov presadiť nič, tak za tých 15 aktívnych mesiacov vlády Ivety Radičovej prešlo v počte sedem plných A4 mojich (a mojich kolegov)  pozmeňujúcich návrhov na poli pozemkovom a ochrany životného prostredia.                            
      Nás štyroch obyčajných brala koalícia ako tých, ktorí sú tu v parlamente a vari podržia celú koaličnú partiu a kde bude treba, tak zaberú. Áno snažili sme sa, no ako stále tvrdíme, pokiaľ je dobrý návrh na riešenie daného problému podaný a je jedno či to  podáva modrý, biely, červený zelený, zľava alebo sprava , budeme hlasovať za resp. nebudeme proti. Tak ako sme sľubovali pri poslaneckom sľube na Ústavu SR, že podľa svojho svedomia a presvedčenia budeme konať. 
A táto naša DNA sa žiaľ alebo chvála Bohu stala príčinou ...

 

                                                                                                      (... pokračovanie už čoskoro )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?